Výživné – poradíme vám

Čo by ste mali vedieť o výživnom v skratke:

  • Vyživovacia povinnosť je upravená v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“).
  • Vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou v rodinnoprávnych vzťahoch a zahŕňa povinnosť hradiť výživu a uspokojovať ďalšie hmotné a kultúrne potreby pre zákonom určené subjekty rodinnoprávnych vzťahov.
  • Zákon o rodine upravuje:
    • vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom,
    • vyživovaciu povinnosť detí k rodičom,
    • vyživovaciu povinnosť medzi predkami a potomkami,
    • vyživovaciu povinnosť medzi manželmi,
    • príspevok na výživu rozvedeného manžela,
    • príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.
  • Účastníci konania o výživnom sú označovaní ako oprávnená osoba a povinná osoba.
  • Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
  • Výživné nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
  • Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
  • Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
  • Právo na výživné sa nepremlčuje. Premlčujú sa iba jednotlivé splátky. Premlčacia doba je 3 roky.
  • Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Odpovede na otázky:

Otec má podľa rozsudku platiť výživné vo výške 180 eur mesačne k rukám matky na dvanásťročného syna. Naposledy spomínal, že sa dostal do problémov v podnikaní a zvažuje, že zruší živnosť. Mám obavy, že mi prestane platiť na syna výživné.

Vaše obavy sú zatiaľ predčasné. I pokiaľ by otec zrušil živnosť, musí platiť riadne vyživné na syna podľa rozsudku. Po skončení podnikania by otec mal však právo podať návrh na zníženie výživného (došlo by k zmene pomerov na strane povinného), avšak súd by v takom prípade pri rozhodovaní zobral do úvahy, či sa otec nevzdal výhodnejšieho zamestnania v pracovnom pomere alebo či pri svojom podnikaní nepodstupoval neprimerané riziko.

Otec mi dlhodobo (8 mesiacov nepretržite) neplatí výživné na môjho syna. Súdna exekúcia je zatiaľ neúspešná, pretože otec nemá podľa exekútora žiadny majetok a je cca 3 mesiace evidovaný ako nezamestnaný. Viem, že si privyrába stolárskymi prácami pre známych a iné osoby. Aké mám ešte možnosti, aby otec začal platiť výživné?

Možností už nemáte veľa, ale môžete sa pokúsiť žiadať o náhradné výživné. Písomná žiadosť o náhradné výživné sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Žiadateľom je v prípade neplnoletého dieťaťa rodič. Na náhradné výživné má dieťa (oprávnený) nárok v prípade, že si otec dieťaťa (povinný) neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Ďalej musia byť splnené nasledujúce podmienky:

  • priemerný mesačný príjem spoločne posudzovaných osôb (dieťa, rodič, nezaopratrení súrodenci…) za posledných šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima (od 1.7.2012 do 30.6.2013 predstavuje 2,2-násobok životného minima sumu 428,076 eur, od 1.7.2014 sa výška životného minima zmení),

  • dieťa si riadne plní povinnú školskú dochádzku, ak ide o dieťa, ktoré je povinné plniť povinnú školskú dochádzku,

  • dieťa má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.

K žiadosti je potrebné priložiť nasledujúce doklady:

  • právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválenú dohodu, ktorým bola povinnej osobe určená povinnosť platiť oprávnenej osobe výživné,

  • potvrdenie exekútora, že exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie, alebo potvrdenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o postúpení návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného zo zahraničia, alebo potvrdenie Centra, že vymáhanie výživného z cudziny nie je možné,

  • potvrdenie školy o tom, že si oprávnená osoba riadne plní povinnú školskú dochádzku, alebo potvrdenie strednej alebo vysokej školy o sústavnej príprave oprávnenej osoby na povolanie štúdiom,

  • potvrdenie o príjme žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.

Neplnenie vyživovacej povinnosti otca ako povinného so sebou môže niesť i trestnoprávne následky. Preto ďalšia možnosť je podať na otca trestné oznámenie. Otec sa môže dopúšťať trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona (ďalej aj „TZ“). Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopúšťa ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 1 TZ), ďalej ten, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 2 TZ), a nakoniec ten, kto sa dopustí protiprávneho konania uvedeného vyššie a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze (§ 207 ods. 3 písm. a/ TZ) alebo závažnejším spôsobom konania (§ 207 ods. 3 písm. b/ TZ) alebo hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený (§ 207 ods. 3 písm. c/ TZ). Trestný zákon pripúšťa pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy účinnú ľútosť páchateľa, ktorá ma za následok zánik trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu (§ 86 ods. 1 písm a/ TZ) alebo ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu (§ 86 ods. 1 písm b/ TZ). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec dieťaťa po podaní trestného oznámenia vyplatí celý dlh na výživnom, trestnosť jeho činu zaniká a nebude za jeho spáchanie odsúdený.

Pokiaľ si otec podá na súd návrh na zníženie výživného, pri rozhodovaní bude brať súd do úvahy, či sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania v pracovnom pomere. Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, čiže syna, ale rovnako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, čiže otca. Ak budete vedieť na súde preukázať, že otec si privyrába, resp. aj bezodplatne vykonáva stolársku činnosť pre tretie osoby, je zrejmé, že v schopnostiach a možnostiach otca je postarať sa o príjmy na platenie výživného pre syna.

Pred šiestimi rokmi som sa s mužom rozviedla a súd mi zveril do výchovy štvoročnú dcéru a určil bývalému manželovi výživné 100,- eur mesačne. Okrem toho dcére zistili alergiu s rizikom prepuknutia do astmy a mám s tým nemalé výdavky na liečbu. Mám šancu na vyššie výživné?

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Vo Vašom prípade v priebehu šiestich rokov sa zmenili pomery na strane dieťaťa. Dcéra má teraz desať rokov a navštevuje základnú školu (o výživnom sa pôvodne rozhodovalo, keď bola dcéra škôlkárka). Zmena pomerov na strane dcéry nastala i v dôsledku zmeny jej zdravotného stavu. Sama uvádzate, že máte vyššie výdavky na dcérine lieky a pod. (napr. odporúčaná liečba v špecializovanom zariadení alebo pobyt pri mori). Pred podaním návrhu na zvýšenie výživného by som Vám odporúčala pokúsiť sa skontaktovať s otcom, či by bol ochotný platiť vyššie výživné dobrovoľne.

Môj syn mal tento rok 18 rokov. Môžem prestať platiť na syna výživné, keď je už dospelý?

Vyživovacia povinnosť u detí trvá do doby pokiaľ sú schopné sa samy živiť. Len samotné dosiahnutie veku dospelosti na to, aby ste prestali platiť na syna výživné, nestačí. V tomto prípade to závisí od toho, či bude Váš syn študovať alebo či sa rozhodol, že bude pracovať. Pokiaľ sa rozhodol, že nebude pokračovať v štúdiu, odporúčame Vám podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Súd mi určil vyživovaciu povinnosť na moje 2 deti v sume 350,- eur. Od určenia výživného na deti sa mi výrazne zvýšili výdavky na bývanie a auto, zobral som si hypotéku na byt a kúpil som si auto na lízing. Mám šancu uspieť, keď požiadam o zníženie výživného?

Na túto otázku sa nedá s istotou odpovedať, ale je treba mať na pamäti, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ako aj, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť rodičov. Taktiež súd bude pri rozhodovaní vychádzať zo zákonného predpokladu, že dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov a Vaša životná úroveň sa zrejme zvýšila, keď ste nadobudli dom a auto.

Moja bývalá manželka mi má podľa rozsudku, ktorý je už právoplatný, zaplatiť 10 000 eur. Ja mám určené súdom výživné na deti vo výške 350 eur mesačne. Možem si započítať platenie splátok výživného na neuhradenú pohľadávku, ktorú mám voči svojej bývalej manželke?

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Môj manžel žije na ulici, je alkoholik a bezdomovec. Ja žijem sama s dvojročnou dcérou. Mám nejakú šancu dosiahnuť platenie výživného?

Vo Vašom prípade, by som minimálne podala návrh na zverenie dieťaťa do výchovy na čas do rozvodu. Súd pri rozhodovaní o výchove dieťaťa bude určovať aj výšku výživného tomu z rodičov, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Podľa zákonnej úpravy je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. od 1. júla 2012 predstavuje 30% sumy životného minima sumu 26,64 eur. Taktiež potom odporúčam podať návrh na súdny výkon rozhodnutia a požiadať o náhradné výživné.

Ako súd postupuje, pri určovaní výšky výživného u povinného rodiča, ktorý je zamestnaný a povinného rodiča, ktorý je samostane zárobkovo činnou osobou?

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je dôležitá životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zákonná úprava, že dieťa sa má právo podielať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Platí, že životná úroveň dieťaťa sa má odvíjať od životnej úrovne lepšie zabezpečeného rodiča. U povinného rodiča, ktorý je v pracovnom pomere, súd pri určovaní výšky vyživného vychádza najmä z potvrdenia od zamestnávateľa o výške priemerného mesačného príjmu zo zamestnania.

Podnikateľ je povinný súdu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, a to najmä ďaňové priznania, výpisy zo živnostenského registra, výpisy z obchodného registra obchodných spoločností, v ktorých má povinný rodič majetkovú účasť, zápisnice z valnej hromady o hospodárskom výsledku spoločnosti, o spôsobe prerozdelenia zisku spoločnosti a pod..

Ďalej sa majetkové pomery povinného rodiča (bez ohľadu na to, či ide o povinného rodiča v pracovnom pomere alebo podnikateľa) preukazujú súdu výpismi z listov vlastníctva (vlastníctvo nehnuteľností povinného rodiča), osvedčením o evidencii vozidla (vlastníctvo k motorovým vozidlám), výpismi z účtov v bankách (pokiaľ povinný rodič má nasporené prostriedky na účte v banke). Povinný rodič môže mať aj iné príjmy (napr. autorské odmeny, odmeny z nájmu), výnosy z majetku – úroky z účtov, podiely na zisku z obchodných spoločností, výnosy z akcií – dividendy, odmeny z iných zmluvných vzťahov a pod..

Ako súd určuje výšku výživného u podnikateľov, ktorí nie sú ochotní predložiť súdu podklady týkajúce sa ich majetkových pomerov?

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. V prípade, že si rodič túto zákonnú povinnosť nesplní, súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu takéhoto rodiča predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Od 1.7.2012 predstavuje 20-násobok životného minima sumu 3 891,60 eur (od 1.7.2013 dôjde k zmene výšky životného minima).

Ako je to s výživným u našich susedov?

Externá skupina Ministerstva spravodlivosti Českej republiky vypracovala pre súdy v ČR doporučujúcu tabuľku od mája 2010 pre stanovenie výšky výživného. Hoci táto tabuľka nie je pre súdy záväzná (pretože nie je upravená v zákone o rodine) a hoci má len orientačný charakter, je určite veľmi prospešnou pomôckou pre súdy pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti.

Podľa uvedenej tabuľky by sa výživné malo pohybovať medzi 16 až 22 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

Kategória

Vek dieťaťa

Procentuálny rozsah

1.

0 – 5 let

11 – 15 %

2.

6 - 9 let

13 – 17 %

3.

10 - 14 let

15 – 19 %

4.

15 - 17 let

16 – 22 %

5.

18 a více let

19 – 25 %

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti ČR

Autori článku:

  • JUDr. Patricia Bednářová, advokátka
  • Mgr. Zuzana Kucejová, advokátska koncipientka

Dátum vypracovania článku: 24.04.2013

Použitá a doporučená literatúra a odkazy:

  • Kovářová Daniela, Rodina a výživné, Nakladatelství Leges, s.r.o., 2011
  • Pavelková B, Zákon o rodine, Komentár. 1.vydanie,. Praha: C.H.Beck, 2011
  • Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákon v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov

http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/nahradne-vyzivne.html?page_id=227

Uverejnené v Právo v praxi