V krátkosti o zmluvnej pokute

Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom zaväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Právna úprava inštitútu zmluvnej pokuty sa nachádza v Občianskom aj v Obchodnom zákonníku.

Zmluvná pokuta musí byť zmluvnými stranami dohodnutá vždy písomne. V zmluve musí byť dohodnutá výška zmluvnej pokuty (konkrétna suma) alebo spôsob jej určenia (napr. určité percento z dlžnej sumy za každý deň omeškania zo splnením záväzku). Musí byť tiež presne špecifikované, na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje (napr. splniť záväzok včas). Zmluvná pokuta môže byť dojednaná pre porušenie peňažnej aj nepeňažnej povinnosti. Osoba, ktorá má zo zmluvy povinnosť plniť, sa nazýva dlžník, oprávneným zo splnenia tejto povinnosti je veriteľ.

Zmluvná pokuta je paušalizovanou náhradou škody, a preto si veriteľ, ktorému porušením povinnosti zo zmluvy vznikla škoda, nemôže zároveň popri zmluvnej pokute uplatňovať aj nárok na náhradu škody. To platí, ak zmluvnými stranami nebolo dohodnuté niečo iné. V prípade, že skutočne vzniknutá škoda je vyššia ako zmluvná pokuta, je veriteľ oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď to bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté.

V prípade, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie peňažnej povinnosti, veriteľ má právo požadovať okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Tieto dva nároky sa nevylučujú.

Zmluvná pokuta musí byť dojednaná s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Primeranosť zmluvnej pokuty sa posudzuje s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne pri znížení zmluvnej pokuty aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

V prípade, že by zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške, ktorá je už v rozpore s dobrými mravmi, jednalo by sa o absolútne neplatné ustanovenie zmluvy. Rozpor s dobrými mravmi treba opäť posudzovať s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu. Ak by sa zmluvný vzťah riadil Obchodným zákonníkom a dojednanie o zmluvnej pokute by dosahovalo iba intenzitu rozporu zo zásadami poctivého obchodného styku, bolo by zmluvné dojednanie platné, súd by však nárok na zmluvnú pokutu nepriznal.

Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká veriteľovi samotným porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aj keď porušením povinnosti škoda nevznikla. Podľa Občianskeho zákonníka dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (úmyselne alebo z nedbalosti, dôkazné bremeno má dlžník). Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj v tomto prípade. Ak sa zmluvný vzťah riadi Obchodným zákonníkom, zavinenie sa pre vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nevyžaduje (uplatňuje sa objektívna zodpovednosť bez možnosti vyvinenia sa).

Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť dlžníka splniť si povinnosť, porušením ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Keďže zaplatenie zmluvnej pokuty predstavuje peňažný nárok, v prípade, že sa dlžník omešká s jej zaplatením, vzniká veriteľovi právo požadovať zo zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mala byť zmluvná pokuta zaplatená. V prípade, že čas plnenia zmluvnej pokuty nebol v zmluve dojednaný, riadi sa čas plnenia ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Na záver by sme radi zhrnuli skutočnosti, ktoré nám o zmluvnej pokute priniesla právna prax:

-       Zmluvnú pokutu je možné platne dohodnúť len v písomnej forme pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dohody účastníkov zmluvy, nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti a strana, ktorá platne odstúpila od zmluvy neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť ale využila právo, ktoré jej podľa zmluvy prináležalo. Preto  akákoľvek dohoda o zmluvnej pokute naviazaná na odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatný právny úkon.

-       Pokiaľ je zmluvná pokuta súčasťou jednostranného právneho úkonu (napr. je obsiahnutá v jednostrannom uznaní dlhu dlžníka), je takáto zmluvná pokuta neplatne dohodnutá i pokiaľ by veriteľ prijal tento záväzok dlžníka ústnym alebo konkludentným prejavom vôle.

-       Zmluvnú pokutu si možno platne dohodnúť fixnou čiastkou, zlomkom a aj percentom zo stanovenej čiastky za každý deň, mesiac, rok omeškania.

-       Pojem „penále“ nie je definovaný v právnych predpisoch. V obchodnej praxi sa pod týmto pojmom rozumie zmluvná pokuta a nie dohoda o úrokoch z omeškania.

-       Zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania je posudzovaná ako platné ujednanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi /zmluvná pokuta vo výške 1 % denne je spravidla považovaná za neplatný právny úkon/ (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 33 Cdo 3123/2010).

-       Súd môže neprimerane dohodnutú zmluvnú pokutu znížiť i bez návrhu dlžníka.

-       Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku škody, ktorá vznikla v súvislosti s porušením určitej povinnosti, je neprimeraná pre rozpor s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti je potrebné prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je potrebné vziať výšku úrokov z omeškania, výšku zabezpečenej čiastky a pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (Sou R NS č. C2426, C2427 – NS sp. 33 Odo 890/2002).

Autori článku:

Mgr. Zuzana Kucejová, advokátska koncipientka

JUDr. Patricia Bednářová, advokátka

Dátum vypracovania článku: 8.8.2013

Použitá literatúra:

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

 

Uverejnené v Právo v praxi