Rozvod manželstva – ako to funguje v praxi

Manželstvo je v našom právnom poriadku definované ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť ako jedinečný všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. So vznikom manželstva je zo zákona spojený aj vznik majetkového spoločenstva manželov – bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pokiaľ si manželia nevyhradia dohodou vo forme notárskej zápisnice vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva).

Právny poriadok upravuje spôsob vzniku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rovnako aj spôsob zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zrušenia manželstva počas života oboch manželov.

Radi Vás oboznámime s tým, aký je postup pri zrušení manželstva počas života oboch manželov (rozvod) a ako postupovať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo zánikom manželstva (v ďalšom našom článku).

ROZVOD

Zákon pripúšťa ako jedinú možnosť zrušenia manželstva za života oboch manželov jeho rozvod súdom, a to na základe návrhu jedného z manželov.

V návrhu na rozvod manželstva je potrebné označiť príslušný súd (adresa súdu), ktorý má
o návrhu rozhodovať, ďalej účastníkov konania – navrhovateľa (navrhovateľ je ten kto návrh podáva – čiže manžel alebo manželka) a odporcu (odporca je ten, proti komu návrh na rozvod manželstva smeruje). Označenie účastníkov konania nasledovne: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, údaj o štátnom občianstve, prípadne označenie právnych zástupcov účastníkov (každý z účastníkov konania má právo byť zastúpený právnym zástupcom /advokátom/, ktorého si zvolí). Podstatné je opísať v návrhu všetky rozhodné skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nie je možné obnovenie manželského spolužitia a je taktiež potrebné označiť dôkazy, o ktoré sa navrhovateľ opiera (sobášny list, rodný list dieťaťa, výsluch účastníkov konania, potvrdenie o príjmoch, ak bude súd rozhodovať o výživnom na maloleté deti…). Ďalej je podstatné uviesť, čoho sa navrhovateľ domáha (formulovať žalobný návrh –
petit), a nakoniec je potrebné návrh datovať a vlastnoručne podpísať.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( § 113 Občianskeho súdneho poriadku ).

Podľa § 24 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Petit

Navrhovateľ navrhuje, aby súd vydal tento rozsudok:

Súd manželstvo účastníkov navrhovateľa MENO PRIEZVISKO, nar. XX.YY.ZZZZ a odporcu MENO PRIEZVISKO, nar. XX.YY.ZZZZ, uzavreté dňa XX.YY.ZZZZ v názov OBCE, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v názov OBCE, ročník XX.YY.ZZZZ, na strane XX, pod por. Č. XX, rozvádza.

Mal. MENO PRIEZVISKO, nar. XX.YY.ZZZZ sa zveruje do výchovy a opatery matky, t.j. navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec, t.j. odporca je povinný prispievať na výživu mal. MENO PRIEZVISKO mesačne sumou XXXX,- eur splatnou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, t.j. navrhovateľky.

Otec, t.j. odporca je oprávnený stýkať sa s mal. MENO PRIEZVISKO bez obmedzenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

V prípade, ak návrh na rozvod manželstva podávate sami, nie je chybou, ak petit návrhu nie je formulovaný presne vyššie uvedeným spôsobom. Postačuje, že zo samotného návrhu vyplýva, že sa domáhate rozvodu vášho manželstva z vami opísaných dôvodov a ak máte maloleté deti, že sa domáhate zverenia maloletých detí do vašej osobnej starostlivosti vrátane ich zastupovania a spravovania ich majetku, a zároveň žiadate, aby rodič, ktorému nežiadate zveriť deti do starostlivosti platil výživné vo výške xx,- eur na každé dieťa, prípradne treba uviesť aj ako žiadate úpraviť styk druhého rodiča s deťmi.

Návrh na rozvod manželstva sa podáva na okresnom súde (vecná príslušnosť súdu), v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sa zdržuje odporca, a ak nie je ani taký súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sa zdržuje navrhovateľ (miestna príslušnosť súdu).

Za podaný návrh je potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur v kolkoch, ktoré sa prilepia na návrh alebo je možné poplatok zaplatiť až na výzvu súdu. Návrh sa podáva v troch vyhotoveniach – jedno pre súd, jedno pre odporcu a jedno pre kolízneho opatrovníka, ak ide o rozvod s maloletými deťmi.

Súd po podaní návrhu na rozvod manželstva návrh spolu s výzvou na vyjadrenie zašle odporcovi, kolíznemu opatrovníkovi, ktorého určí súd ako zástupcu maloletého dieťaťa, a spravidla súd nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania. Navrhovateľ môže vziať za konania kedykoľvek svoj návrh na rozvod manželstva späť, nesúhlas odporcu so späťvzatím takéhoto návrhu nie je účinný.

Manžel, prípadne obaja manželia, ktorí sa chcú rozviesť, nemajú na rozvod manželstva právny nárok. Aby súd manželstvo rozviedol, musí mať za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na nariadenom pojednávaní súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom vždy prihliadne na záujem maloletých detí a tiež na porušenie povinností manželov (žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny). V relatívne jednoduchšej situácii sú manželia, ktorí nemajú deti, keďže súd nemusí pri posudzovaní návrhu na rozvod manželstva prihliadať na záujmy maloletých detí. Bezdetné manželstvo môže súd rozviesť aj bez nariadenia pojednávania iba na základe návrhu na rozvod manželstva jedného z manželov a vyjadrenia druhého manžela (spravidla pôjde o situáciu, keď sa manželia na rozvode dohodli). Takýto postup nie je vylúčený ani pri manželstve, v ktorom sú maloleté deti, spravidla však nebude možné vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov a aj s poukazom na verejný záujem súd v týchto prípadoch pojednávanie nariadi.

Ako sme už vyššie uviedli v prípade, že sa v manželstve narodili deti (a v čase doručenia návrhu na rozvod súdu ešte nie sú plnoleté), je v návrhu na rozvod manželstva potrebné navrhnúť aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode – komu má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Keďže v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode môže dôjsť k rozporu medzi záujmami rodičov maloletého dieťaťa, súd vždy ustanoví maloletému dieťaťu na zastupovanie v súdnom konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode kolízneho opatrovníka, ktorý háji záujmy maloletého dieťaťa. Za kolízneho opatrovníka súd spravidla ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník vykoná šetrenie v rodine maloletého dieťaťa alebo u každého rodiča zvlášť v prípade, že manželia žijú oddelene. Kolízny opatrovník následne súdu oznámi svoje zistenia a vyjadrí sa, aký postup v predmetnej veci je v záujme maloletého dieťaťa.

O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode sa manželia môžu aj dohodnúť, prípadne sa môžu dohodnúť iba o výške výživného. Takáto dohoda rodičov však vyžaduje schválenie súdom a bude súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodne na základe vykonaných dôkazov súd.

Čo sa týka styku rodiča s maloletým dieťom zvereným do osobnej starostlivosti druhému rodičovi, o úprave tohto styku sa môžu rodičia dohodnúť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa potom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to však neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V prípade, že má súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, súd manželstvo rozvedie. V opačnom prípade súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zamietne. Súd vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania. V prípade konania o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a súd ich náhradu žiadnemu z účastníkov neprizná. Výnimku môže súd urobiť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V takom prípade súd môže priznať i náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo ich časť.

Manželstvo je rozvedené dňom, keď nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým súd manželstvo rozviedol. Právoplatný je rozsudok, ktorý bol účastníkom konania doručený a proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia rozhodnutia a plynie každému účastníkovi konania zvlášť). V prípade, že sa všetci účastníci konania vzdali odvolania na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, je rozsudok právoplatný dňom jeho doručenia všetkým účastníkom konania (dňom, kedy bol doručený poslednému účastníkovi konania). Účastníkom konania o rozvod manželstva je aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, preto je rozhodnutie doručované aj jemu.

Odlišná právna úprava rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je v súčasnej dobe v Českej republike. Právny poriadok Českej republiky ako podmienku rozvodu manželstva stanovuje právoplatné rozhodnutie súdu o úprave pomerov maloletých detí na čas po rozvode. Úprava rodičovských práv a povinností k deťom teda nie je súčasťou konania a rozhodnutia o rozvode manželstva tak ako je to v Slovenskej republike. Česká právna úprava ďalej rozlišuje tri typy rozvodov: nesporný, sporný a tzv. sťažený rozvod. Tak ako u nás, aj v Českej republike súd rozvedenie manželstvo za podmienky, že manželstvo je tak hlboko a trvalo rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd pritom berie do úvahy príčiny rozvratu manželstva. Súd manželstvo nerozvedie ak je rozvod v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, daným zvláštnymi dôvodmi.

Nesporný rozvod je taký rozvod, s ktorým súhlasia obaja manželia, pričom sú splnené ďalšie zákonné podmienky – manželstvo trvalo aspoň rok, manželia spolu najmenej 6 mesiacov nežijú, manželia predložia súdu písomnú dohodu s notársky overenými podpismi upravujúcu majetkové vyporiadanie, vyporiadanie spoločného bývania a prípadnú vyživovaciu povinnosť, a právoplatné rozhodnutie súdu o úprave pomerov maloletých detí na čas po rozvode. V takomto prípade súd nezisťuje príčinu rozvratu a manželstvo rozvedie. V prípade sporného rozvodu, keď nie sú splnené podmienky pre nesporný rozvod, postupuje súd rovnako ako u nás a zisťuje, či sú splnené všeobecné podmienky pre rozvod manželstva. Tretí typ rozvodu je tzv. sťažený rozvod, keď s rozvodom manželstva nesúhlasí manžel, ktorý sa na rozvrate manželstva porušením svojich manželských povinností prevažne nepodielal a ktorému by bola rozvodom spôsobená zvlášť závažná ujma. V tomto prípade súd návrhu na rozvod nevyhovie, ak mimoriadne okolnosti svedčia v prospech zachovania manželstva. Ak však manželia spolu viac ako 3 roky nežijú, súd rozvedie aj toto manželstvo v prípade, že sú splnené všeobecné podmienky pre rozvod manželstva.

Záverom tohto článku by sa patrilo aspoň v krátkosti spomenúť, že novela zákona o rodine
č. 217/2010 Z. z. účinná dňom 1.7.2010 priniesla do nášho právneho poriadku významný inštitút – striedavú osobnú starostlivosť. Pokiaľ ktorýkoľvej z manželov žiada o striedavú osobnú starostlivosť, je povinnosťou súdu najprv sa vysporiadať s týmto návrhom. I keď sa zdá, že samotný rozvod manželov je jednoduchá záležitosť, doporučujeme obrátiť sa s vypracovaním návrhu na advokáta najmä v prípade, že spolu s rozvodom je potrebné upraviť aj práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Autori článku:

  • Mgr. Zuzana Kucejová, advokátska koncipientka
  • JUDr. Patricia Bednářová, advokátka

Dátum vypracovania článku: 7.6.2013

Použitá literatúra:

  • Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 94/1963 Sb. o rodině ve znení pozdějších předpisů

 

Uverejnené v Právo v praxi